Vyrezávanie totemov

Totemy boli rodové znaky vyrezávané na kmeni stromu a farbené troma základnými farbami - červenou, modrou a žltou. Ostatné odtiene vznikali ich kombináciou. Tieto farby Indiáni získavali z rôznych rastlín a ich koreňov. Symboly na totemoch zostávajú dodnes záhadou. Väčšinou zobrazovali zvieracie hlavy, či tváre ľudí. Ich zvláštnosťou bolo, že ani jedna z tvárí sa neusmievala. Všetky mali tajomný, až nahnevaný výzor. 

Indiánsky totem mohol mať výšku od 3 do 20 metrov. Bez jeho vztýčenia sa nezaobišla žiadna slávnosť - narodenie dôležitého potomka, voľba náčelníka, pohreb... My sme si naše písmenkové totemy "postavili" na počesť úspešného zvládnutia prvého mesiaca v škole :o).

Rada starších

Keď si Indiáni nevedeli rady, išli sa poradiť k rade starších. Rada starších pozostávala z najstarších členov kmeňa, ktorých hlavy zdobili už šediny. Tie boli znakom múdrosti. Ostatní si ich vážili a uctievali ich.

 „Kde sú šedy, tam sú vedy,“ hovorí aj slovenské porekadlo a má pravdu. Za každým šedivým vlasom je živá múdrosť. Za každou vráskou prežité starosti. Starší ľudia si zaslúžia našu úctu, pretože vekom nadobudli rôzne skúsenosti, ktoré odovzdávajú nám, mladším. Ani my nezabúdame na to, že vďaka ich radám a názorom sa môžeme vyhnúť viacerým životným chybám. Aj preto sme k nám pozvali Luckinho starého otca, ktorý sa s nami podelil o svoje skúsenosti získané v učiteľskej profesii, ktorú vykonával viac ako 40 rokov (viac v článku Školy v minulosti a dnes). Hoci má každá generácia svoj vlastný pohľad na svet, múdrosť a skúsenosť je predsa len vždy rovnaká. Učme sa aj my počúvať starších a porozumieť ich slovám. Neraz vravia presne to isté čo my, len iným spôsobom.

Výroba šperkov

Indiáni sa zdobili veľkým množstvom šperkov, farbili si vlasy a dokonca aj zuby. Korálky, náhrdelníky a prívesky vyrábali výlučne z prírodného materiálu, ako je drevo, kosti a koža zvierat. Výnimkou neboli ani šperky vyrobené zo zlata a striebra.

My sme na výrobu indiánskych šperkov nepotrebovali žiadny drahý kov, ale obyčajné mikroténové vrecká. Hlavnou podmienkou bolo, aby boli rôznofarebné a čisté. Deti ich doma našli neúrekom. Dôležité bolo skombinovať farby, ktoré sú kontrastné, aby vznikli čo najzaujímavejšie vzory a kresby. Mikroténové vrecká (alebo ich časti) sme balili do seba - stláčali, vkladali jeden do druhého, rolovali, až sme vytvorili valček, ktorý sme zabalili do papiera na pečenie. Oba konce valčeka sme zatočili tak, že pripomínali veľkú salónku.

Ďalšiu časť pokusu sme nemohli uskutočniť v škole, lebo v nej nemáme funkčnú rúru na pečenie. Preto tieto "polotovary" zobrala domov pani učiteľka a tam ich dala piecť na 13 min. do elektrickej rúry vyhriatej na 250°C. Po tepelnom spracovaní ich nechala poriadne vychladnúť (môžu sa aj nasypať do studenej vody). Potom už len stačilo kamene narezať (nasekať) na "polodrahokamy", urobiť dierku a vzniknutý šperk navliecť na nitku. A aby nikomu nebolo ľúto, že pri tom nebol, môže si pozrieť z tejto netradičnej výroby šperkov krátke video:

Jazda na koni

To, že indiáni jazdili bez sediel, vie každý, kto pozná jeden z najslávnejších indiánskych filmov - Winnetou. My sme si vyskúšali natrénovať výskok na neosedlaného koňa najskôr v telocvični za pomoci odrazového mostíka. 

Majstri v zakrádaní

Indiáni boli majstri v tichom zakrádaní sa nielen pri love, ale aj v boji s nepriateľom. Práve ich vycibrený sluch ich často zachránil pred hroziacim nebezpečenstvom. Aby aj náš sluch bol taký citlivý na všetky okolité zvuky, ako ten indiánsky, pocvičili sme si ho pri hraní „sluchového pexesa“. Jeho pravidlá sú celkom jednoduché: stačí nájsť dvojicu, ktorá vydáva rovnaký zvuk. Komu sa to podarí, môže hľadať ešte raz.

Stopovanie

Vystopovať zviera pri love patrilo k základným indiánskym zručnostiam. Vďaka výbornému postrehu a skvelým orientačným schopnostiam dokázali Indiáni vypátrať nielen akékoľvek zviera, ale aj člena nepriateľského indiánskeho kmeňa, ktorý sa svoje stopy snažil čo najlepšie zahladiť. Všímali si nielen stopy v hline, ale aj polámané konáre stromov, udupanú trávu, rozhrnuté lístie... 

My síce taký skvelý zrak ako Indiáni nemáme, zato však máme k dispozícii najmodernejšiu techniku, ktorá nám pri stopovaní pomáha. Je ňou napríklad aplikácia Stopár, na ktorú nás upozornili naši českí kamaráti. Vďaka globálnemu polohovaciemu systému GPS dokáže zakresliť  trasu, ktorú prejdeme. Strážskym deťom sa podarilo prejsť trasu nezvyčajného tvaru. Jej obrys sa stal námetom na ďalšiu úlohu - dokresliť, čo prejdená trasa svojím tvarom pripomína.

Boli sme prekvapení, čo všetko sa za týmto jednoduchým tvarom môže ukrývať. Najčastejšie sme v danom tvare videli zvieratá (draci, dinosauri, slony, jelene, somáriky, medvede, klokany, žirafy, hady, slimáci, vtáci, bociany, mačky, psy...).

Našli sa však aj ľudské bytosti - skutočné (púšťajúce šarkanov), ale aj fantastické z najrozmanitejších filmov a rozprávok (Ironman, Kamenný muž, Hulk).

Veľmi zaujímavú kategóriu tvorili stromy, lode, ba dokonca sa našiel aj hrad, piraňa z Amazonky a snežné delo. Niektoré deti naozaj popustili uzdu fantázii a vytvorili z daného obrysu aj mierne strašidelný obrázok s humorným komentárom (krtko žerie záhradkára:o).

Viac fotografií na triednej stránke.

A takto sa s obrysom svojej trasy "vyhrali" strážske deti - Seznamte se s GPS art.

Publikováno ve Speciálu pro školní družiny 4/2020

Indiánske tance

Tanec bol základnou súčasťou všetkých indiánskych obradov. Jednotlivé kmene prostredníctvom tanca vyjadrovali svoje priania - úspešný lov, túžbu po bohatej úrode či víťazstve nad nepriateľským kmeňom (bizóní tanec, dažďový tanec). Jeden z najposvätnejších tancov prérijných kmeňov bol tanec Slnka, počas ktorého boli mladí Indiáni pasovaní za dospelých bojovníkov.

Ako takýto indiánsky tanec vyzeral sme sa pokúsili nasimulovať prostredníctvom programu PIVOT. Vďaka jednoduchým animáciám sa nám podarilo roztancovať nielen jedného indiánskeho bojovníka, ale hneď celý kmeň.

Lovenie zveri

Indiáni sa vyznačovali mimoriadnou šikovnosťou pri narábaní so zbraňami. Už odmalička sa cvičili vo vrhaní oštepov či strieľaní z luku. Všetky zbrane, ktoré používali pri love zveri, si vlastnoručne vyrábali a zdobili. Takto pri hromadnom love dokázali jednoznačne určiť, komu patril šíp, ktorý skolil dané zviera.

Aj my sme sa zahrali na lovcov a vyrobili sme si niekoľko šípov (návod). Hoci neboli určené na zasiahnutie žiadneho zvieraťa, na ich výrobe sme si dali mimoriadne záležať (šablóna). Následne sme si zasúťažili v dvoch kategóriách - O najpresnejšieho a najrýchlejšieho strelca. A tu je krátka ukážka z nášho netradičného "lovu":

Viazanie uzlov

Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú museli Indiáni ovládať, bolo robenie uzlov. Išlo o vec, ktorá bola užitočná pri viacerých prácach - zhotovovanie zbraní, výroba a stavba teepee, lov zvierat (slučky), viazanie koňa, ale aj výroba šperkov či rôznych dekoratívnych predmetov.

Ako praví Indiáni, aj my sme chceli získať túto užitočnú zručnosť, ktorú budeme môcť využiť aj v praktickom živote. Po kratšom tréningu sme zvládli niekoľko základných uzlov, ktoré sa nám zídu nielen pri pobyte v prírode, ale aj pri rôznych domácich prácach.